Milota Havránková.

životopis > výstavy > milota >    
Loading
 

Milota Havránková.

Naučili sme sa nepravdivo žiť.

uvod

milota, fotografka, ktorú v slovenskej i českej fotografii považujú za jedinečný zjav. Experimentuje, láme tradície, už zaužívaný rukopis mení a modernizuje. Skúša nové technológie a možnosti, presahuje do architektúry, maľby aj módneho dizajnu. Vyše tridsať rokov učí mladých ľudí, sformovala „slovenskú novú vlnu“ úspešných fotografov, ktorí dodnes zásadne ovplyvňujú českú fotografickú scénu. Svojim tvorivým prístupom významne ovplyvnila veľkú časť strednej a mladej generácie slovenskej umeleckej scény.

kontakt: info@milotahavrankova.com

1945
narodená v Košiciach, Slovenská republika
1960–64
Stredná škola umeleckého priemyslu v Bratislave
1966–71
Akademie múzických umění v Praze u prof. Jána Šmoka
1963–65
fotoreportérka - Filmové ateliéry Koliba, Bratislava
1971
v slobodnom povolaní
1972–77
Stredná škola umeleckého priemyslu v Bratislave, odborný pedagóg na odbore Výtvarná fotografia
1977–91
v slobodnom povolaní
1991
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, odborný pedagóg, vedúca ateliéru Výtvarná fotografia, členka Akademického senátu VŠVU
1994
Filmová akadémia múzických umení v Prahe, vysokoškolský pedagóg na Katedre fotografie
1995
docentka, habilitovaná v odbore fotografia na FAMU Praha
2002
vedúca katedry fotografie a nových médií VŠVU, členka odborovej rady VŠVU, členka umeleckej rady VŠVU
2006
Menovaná vysokoškolským profesorom v odbore Voľné umenie prezidentom SR v Bratislave
2007–2011
Riaditeľka galérie PF 01 Študentského pôžičkového fondu, Bratislava
2012–2013
Pedagóg na Katedre fotografie, Filmová akademie muzických umění v Prahe
2013
Vedúca atelieru Fotomédiá, Akadémia umenia Banská Bystrica.

Čiže vývojku a negatív?
K tejto klasike sa vrátia asi len tí, čo to budú fanaticky chcieť. Výsledok, ktorý sa dá “ohmatať” sa dá docieliť aj modernejšími prostriedkami... Technika nás ohromne determinuje v uvažovaní, hoci si ľudia myslia, že to nie je pravda. A tým, že je predimenzovaná, nás akoby hodnotovo posúva dolu. Ale my sa predsa nemôžeme posúvať dolu, lebo vývoj ide stále dopredu! Vôbec nezávidím mladým ľuďom, aké ťažké pre nich dnes musí byť zorientovať sa. Na druhej strane majú úžasnú možnosť získať vynikajúce vzdelanie, ak presne vedia, čo chcú.
Môžete porovnať svojich študentov v Bratislave a Prahe?
Rozdiely tu samozrejme sú a budú sa - aj na pozadí globalizácie - zväčšovať. Na Slovensku mám napríklad problém s komunikáciou - študentom niečo vysvetľujem, nabudzujem ich, vymýšľam si všeličo, len aby som ich zaujala, a stále mám neodbytný pocit, že nechápu, čo im hovorím. A zrazu ma prekvapia prácami, ktoré sú veľmi tvorivé. To, čo tam má byť, vystihnú aj bez toho, aby kládli nejaké otázky a diskutovali. V Prahe je to naopak - študenti diskutujú, ja som celá nadšená, že všetko chápu, som veľmi spokojná, a zrazu mi donesú fotografie, v ktorých tá tvorivosť nie je. K podstate idú pomalším, racionálnejším spôsobom, boja sa pustiť do hocičoho... Ale možno k nej dospejú inou cestou. Slováci sú síce emotívnejší, hlbší a majú skrytú potenciu kreatívnosti, hrozí im však, že ak na sebe nebudú pracovať aj racionálne, môže sa to niekde zastaviť a ďalej to nepôjde.
Takže sa dopĺňame?
V umení by bolo vynikajúce toto česko-slovenské prelínanie.
Ako hodnotia české prostredie vaši slávni žiaci Tóno Stano alebo Miro Švolík?
Oni sú už Česi, už by sa sem ťažko vrátili. Ja som však nikdy neuvažovala o tom, že by som tam ostala, hoci mám v Prahe malý byt. Jednou nohou som tu, druhou tam, veľmi mi to vyhovuje. Mám rada pocit, že môžem prísť vítaná niekam na návštevu a potom sa pokojne vrátiť domov. Vždy som sa dobre cítila v Bratislave a nikdy som neuvažovala ani o emigrácii.
Máte kritikov, ktorých si rada vypočujete?
Najlepší kritici sú moje deti a som im za to vďačná.

fotografie v interiéri a fotografický dizajn
1978
Reštaurácia U DEŽMÁRA, Bratislava, arch. Ivan Marko
1980
Snack bar ZELENÝ DOM, Bratislava, arch. Ivan Marko
1982
Reštaurácia ZLATÁ LIPA, Bratislava, arch. Marián Maľovaný a Mikuláš Breza
1980
Závod NAFTA GBELY, Plavecký Štvrtok, arch. Dieter Antoš
1982
LIEČEBNÝ DOM, Bojnice, arch. Dieter Antoš
1983
OBCHODNÉ CENTRUM, Podunajské Biskupice, arch. Ivan Marko
1984
KULTÚRNO-HUDOBNÉ CENTRUM, Podunajské Biskupice, arch. Ivan Marko
1985
Predajňa OČNÁ OPTIKA, Bratislava
1987
DOPRAVNÝ PODNIK Bratislava, arch. Dieter Antoš
1990
KULTÚRNY DOM Martin, arch. Dieter Antoš
1991
Česká tlačová kancelária PRESS CENTRUM ČTK, Praha
Závod strojárenstva ZTS Martin, arch. Dieter Antoš
1992
STAVEBNÁ SPORITEĽŇA, Bratislava, arch. Ivan Marko a Marta Kropiláková
1993
Zakladanie stavieb SLOVHYDRO, Bratislava, arch. Beáta Kozáková
1994
Reštaurácia MODRÁ GUĽA, Bratislava, arch. Ivan Marko
1996
Stredisko cenných papierov SCP Bratislava
Architektonický ateliér MARKROP, Bratislava
1998
Firma AGFTRADING, Praha