Milota Havránková.

životopis > výstavy > milota >    
Loading
 

Milota Havránková.

Naučili sme sa nepravdivo žiť.

uvod

milota, fotografka, ktorú v slovenskej i českej fotografii považujú za jedinečný zjav. Experimentuje, láme tradície, už zaužívaný rukopis mení a modernizuje. Skúša nové technológie a možnosti, presahuje do architektúry, maľby aj módneho dizajnu. Vyše tridsať rokov učí mladých ľudí, sformovala „slovenskú novú vlnu“ úspešných fotografov, ktorí dodnes zásadne ovplyvňujú českú fotografickú scénu. Svojim tvorivým prístupom významne ovplyvnila veľkú časť strednej a mladej generácie slovenskej umeleckej scény.

kontakt: info@milotahavrankova.com

1945
narodená v Košiciach, Slovenská republika
1960–64
Stredná škola umeleckého priemyslu v Bratislave
1966–71
Akademie múzických umění v Praze u prof. Jána Šmoka
1963–65
fotoreportérka - Filmové ateliéry Koliba, Bratislava
1971
v slobodnom povolaní
1972–77
Stredná škola umeleckého priemyslu v Bratislave, odborný pedagóg na odbore Výtvarná fotografia
1977–91
v slobodnom povolaní
1991
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, odborný pedagóg, vedúca ateliéru Výtvarná fotografia, členka Akademického senátu VŠVU
1994
Filmová akadémia múzických umení v Prahe, vysokoškolský pedagóg na Katedre fotografie
1995
docentka, habilitovaná v odbore fotografia na FAMU Praha
2002
vedúca katedry fotografie a nových médií VŠVU, členka odborovej rady VŠVU, členka umeleckej rady VŠVU
2006
Menovaná vysokoškolským profesorom v odbore Voľné umenie prezidentom SR v Bratislave
2007–2011
Riaditeľka galérie PF 01 Študentského pôžičkového fondu, Bratislava
2012–2013
Pedagóg na Katedre fotografie, Filmová akademie muzických umění v Prahe
2013
Vedúca atelieru Fotomédiá, Akadémia umenia Banská Bystrica.

Inak zažíva samé sklamania. Tento svet speje do prevahy racionality, čo je vlastne čistá pasca, do ktorej sa môžeme veľmi ľahko chytiť.
Ľudia samozrejme chcú z toho von, ale nevedia, ako a v čom presne sa mýlia. Čo hovoríte mladým ľuďom - ako si majú vypestovať a zachovať schopnosť emocionálne komunikovať?
Len to, aby si hľadali vlastnú identitu a že musia za tým ísť hlava-nehlava. Človek si musí uvedomovať tradíciu - odkiaľ prišiel a kam patrí. Nemôže odrazu visieť v lufte. Každý máme mamu, otca, to je jedno akých, ale niekam patríme. Navyše, vždy sme si chránili intimitu, súkromie - niečo, čo bolo naše. Dnes je všetko súkromné odrazu verejné. Nič nie je identické, iba moje. Keď každý všetko vie, je otvorený, zdanlivo to vyzerá, že je to super - žiadne tabu a nejaké falošné zakrývanie. Na druhej strane ide o nepredstaviteľné ochudobnenie.
Prečo by sme vlastne mali trvať na tajomstvách?
Tajomstvá a ilúzie sú veľmi krásne. Som napríklad veľmi rada, že som žila aj v čase socializmu, lebo niekedy to naše prežívanie bolo nádherné v tom, ako sme sa dokázali tešiť z maličkostí, aj z nejakej obyčajnej ceruzky na oči z cudziny. Neviem si predstaviť, že sa moja maličká vnučka, ktorá má už dnes všetko, bude vedieť takto radovať z nejakých drobností. Peniaze asi naozaj rozdelia svet na dve časti. Nie je príjemné domyslieť tú polarizáciu na bohatých polobohov a chudobu.
Inak by ste museli súhlasiť s Fidelom Castrom?
Asi je lepšie sústrediť sa na to, čo človek naozaj vie robiť. Nech sa každý pokúsi naučiť žiť a budovať si vlastný svet v sebe. Nič iné nemôžem povedať mladým ľuďom okolo seba, len to, aby si narovnali chrbát a dokázali sa na svet pozerať inými očami. Preto milujem výtvarnú školu, lebo je o živote. Ide o to, aby ľudia, čo ju skončia, boli sami sebou a na výške. Aby boli aristokratmi. Aristokrat niekedy nemal ani na nohavice, ale bol hore, lebo trval na svojom zanietení. Keď stratíme zanietenie, sme ‚hotoví’. Zbytočné je chodiť do školy a vôbec o niečom debatovať, pokiaľ tu nie je zanietenosť, túžba byť príkladom a mať vyhranený charakter.
Myslíte si, že Dostojevskij mal pravdu, keď veril, že krása môže spasiť svet, a teda, že mravnosť je vlastne estetická záležitosť?
Áno. Ale slovo estetika je zavádzajúce. Ľudia si hneď predstavia nejaký peknučký obrázok. Ja si pod tým predstavujem niečo iné. Niekedy to môže byť niečo úplne škaredé, a pritom krásne. Tak, ako môže byť škaredá žena krásna a ako môže byť krásna žena odpudzujúca.

samostatné výstavy
1969
Tübingen (Nemecko), STUDENTENGALERIE, Milota Marková
1970
Krakov (Poľsko), FOTO GALERIE, Milota Marková
1973
Bratislava (ČSSR), KOMORNÁ GALÉRIA, Profil Markovej kompozície
1974
Vysoké mýto (ČSSR), GALÉRIA NEMOCNICE, Milota Marková
1975
Martin (ČSSR), NÁRODNÉ DIVADLO, Žena v slovenskej literatúre
1977
Nové Zámky (ČSSR), MESTSKÁ GALÉRIA, Milota Havránková
1978
Bratislava (ČSSR), GALÉRIA CYPRIÁNA MAJERNÍKA, Milota Havránková
1980
Wroclaw (Poľsko), WROCLAWSKÁ GALÉRIA FOTO MEDIUM ART, Monumentálna fotografia
1982
Varšava (Poľsko), FOTO GALÉRIA, Monumentálna fotografia
1988
Bratislava (ČSSR), GALÉRIA SFVU, Dielo
Trenčín (ČSSR), GALÉRIA SFVU, Dielo
Košice (ČSSR), GALÉRIA SFVU, Dielo
1989
Eisenstadt (Rakúsko), BURGENLADISCHES LANDESMUSEUM
1991
Bratislava (SR), GALÉRIA X STYLE, stála autorská predajná výstava, textil a fotografia
1992
Kristiansad (Nórsko), GALLERI 101, Fotodesign – autorská prehliadka textilného dizajnu
1994
Klagenfurt (Rakúsko), ARS TEMPORIS
Praha (ČR), GALÉRIA MLADÁ FRONTA, Inaugurace